Príklad
Na nasledovnom obrázku je ilustratívne zobrazený kontinuálny záznam teploty a relatívnej vlhkosti v nedostatočne vykurovanej a vetranej spálni počas zimného obdobia. Nízka teplota vzduchu pod 20 °C v kombinácii s produkciou vodnej pary v interiéri spôsobila nárast relatívnej vlhkosti ktorá dlhodobo atakuje hranicu 60 až 70 %. Dlhodobo zvýšená relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri a nízka teplota vzduchu v interiéri v kombinácii s nedostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami obalových konštrukcií a nevhodným riešením stavebných detailov spôsobovali hygienické problémy spravádzané nadmernou kondenzáciou vodnej pary na vnútornom povrchu zasklenia v oblasti dištančnej lišty a prítomnosťou plesní v oblasti kútov. Vznikajúci kondenzát stekal z okennej konštrukcie na parapetnú dosku odkiaľ odkvapkával na podlahu. Ku poklesu relatívnej vlhkosti došlo len krátkodobo po otvorení otvorových konštrukcií.
Dospelý človek vyprodukuje v pokoji cca 50 g vodnej pary za hodinu. Na výslednú relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnosti majú dominantný vplyv predovšetkým nasledovné faktory:
- objem vzduchu v miestnosti
- teplota vzduchu v miestnosti
- intenzita vetrania
- parametre vonkajšieho, resp. privádzaného vzduchu
- vlastnosti vnútorných povrchov (predovšetkým hygroskopické vlastnosti povrchov a ich plocha)
- vnútorné zariadenie
V prípade malých, nedostatočne vetraných priestoroch dochádza ku značnému nárastu relatívnej vlhkosti vzduchu pri zanedbaní správneho vetrania. Korekciou režimu prevádzky boli do značnej miery minimalizované hygienické problémy, aj keď konštrukcie ani stavebné detaily nespĺňali požiadavky platnej legislatívy.